113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Musím začať rovno tým, že táto trojdňovka pôvodne vôbec nemala byť trojdňová. Najprv sme ju plánovali ako kratšie, dvojdňové alebo jednodňové podujatie, ale keď som si v jeden večer pozerala spoje, ktorými sa dostaneme tam a späť, zistila som, že také jednoduché to nebude. Keďže autobusy do Bukovej chodia pomaly že raz za týždeň, oplatila sa nám jedine trojdňovka. Nemôžem sa však sťažovať a myslím, že hovorím aj za ostatných, ak poviem ešteže to tak bolo, pretože naozaj nemáme čo ľutovať.

Napriek tomu, že sme šli v malom počte, srandy bolo dosť a začala sa hneď na hlavnej stanici v Bratislave, kde sa polovica štátu snažila dostať do toho vlaku čo aj my. Zázraky sa však asi dejú, pretože sa nám všetkým ušli miesta na sedenie až do Trnavy. Autobus nás už potom dopravil do dedinky Buková, odkiaľ sme sa začali driapať už po dobre známom kopci, hore na Ostrý Kameň.

V prvý večer sme preskúmali celé hradby a zhodnotili, čo vlastne budeme v sobotu robiť. Čakali nás preplnené koše smetím, rozbité a rozpadnuté chodníky, zavalené ohniská, takmer zdevastovaný stolík a na niektorých miestach aj celkom bujná vegetácia, takže sme vedeli, že nudiť sa asi nebudeme.

V sobotu ráno bol nekompromisný budíček o 7:00 a všetci okrem Cebiga, ktorý zostal strážiť veci, sme zbehli dole pod kopec, kde sme sa stretli s druhou várkou účastníkov. Dvojičky a René priviezli autom náradie, krovinorez a iné veci, ktoré sme v ten deň potrebovali. Hneď potom ako sme chytili druhý dych, keď sme to všetko vyvliekli hore na hrad, sme sa pustili do práce. Aj keď v prvý večer na nás trochu spŕchlo, sobota sa ospravedlnila naozaj skvelým počasím a nám sa podarilo odviesť pekný kus roboty a ešte k tomu si aj zabehnúť na tradičný krátky výlet vedľa na Záruby.

Na večer nás druhá várka opustila, no išli dole opäť všetci (tentoraz s výnimkou mňa), aby im pomohli jednak s náradím, ale aj znesením vriec so smeťami. Tie boli nielenže parádne ťažké, ale tuším hneď štyri naraaz a to by ste neverili, čo všetko sú ľudia schopní tam na hrade nechať. Dám vám nápovedu – v niektorých prípadoch to radšej ani nechcete vedieť.

Sobotný večer sme mali oddychový a v nedeľu ráno nás čakalo už len balenie a cesta domov. Budíček sme mali rovnako skorý, keďže sme museli stíhať ranný autobus. Ako som už totiž spomínala, spoje z Bukovej sú časté asi ako sneh v Egypte a najbližší ďalší spoj išiel až neskoro poobede. Už po ceste do Trnavy sme vedeli, že sme sa rozhodli správne, lebo vonku bolo neuveriteľné teplo a pri predstave cestovania pod tým najsilnejším poobedným slnkom nás prechádzali mdloby.

Brigádu na hrade sme ukončili dvojposchodovým osobákom do Bratislavy a hlavne dobrým pocitom, že sme spravili niečo prospešné a užitočné a ešte sme si aj pritom užili naozaj fajn víkend. Veď si pozrite fotky ;)

Fotky z podujatia