113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Blog

Zoznam blogov

Putovanie vĺčat Malými Karpatami (22.-24.8.2016)

25.8.2016 Vaniš

V chladné pondelkové ráno sa začala naša púť. Stretávali sme sa o 8:00 pred klubovňou. Keď sme sa rozlúčili s rodičmi a odfotili sa, presunuli sme sa na zástavku. Vyviezli sme sa na Kolibu, odkiaľ sme pokračovali pešo. Po krátkom hľadaní značky, sme sa vydali na cestu. Pred obedom nám začalo trochu pršať ale pokračovali sme v chôdzi. Na obed sme sa zastavili na Červenom kríži, kde sme si dali wafle a koláče, čo napiekli maminy. Zatiaľ čo sme obedovali, prestalo pršať. Schovali sme pršiplášte a putovali sme ďalej. Po ceste sme súťažili o to, kto bude večer zapaľovať oheň. Každý mal 5 papierikov na začiatku súťaže, a keď použil slová :,, Áno, nie, možno", tak musel dať jeden papierik tomu, kto si to ako prvý všimol. Napokon sa stal víťazom Bohdan.

Okolo šiestej sme prišli na miesto, kde sme sa utáborili. Keďže nemalo pršať, prístrešky si stavali len tí, čo chceli. Po vybalení a ubytovaní sa, sme začali chystať oheň a večeru. Opekali sme si slaninku, klobásku, marshmallow a dokonca aj zemiaky sme dali do pahreby opiecť. S plnými bruškami sme sa uložili spať.
Ráno nás zobudilo akési šuchotanie. Keď som zdvihla hlavu, zistila som, že už sú niektorí hore a pozerajú na líšku. Tá sa zakrádala pri ohnisku. Chvíľu sme si ju obzerali a fotili. Líška zrazu pribehla k alobalu s opečenými zemiakmi z večera, schmatla ho a utekala s ním do lesa. Niektorí boli z toho smutní, lebo plánovali si dať tie zemiaky na raňajky, ale napokon im musel stačiť chlieb so salámou. 
Po výdatných raňajkách sme sa pobalili a vyrazili sme smerom na Somár. Až na vrchole kopca sme si uvedomili, koľko sme už prešli. Televízna veža bola ešte síce vidieť, ale bola od nás už dosť ďaleko. Dali sme si desiatu a vydali sme sa na Pezinskú babu, kde sme plánovali sa naobedovať. Naše putovanie nám spríjemnila hra Kontakt. Na Pezinskú babu sme dorazili unavení a hladní. Varenie obeda nám trvalo dlho ale napokon sme sa dočkali. Puding s piškótami a marhuľovým kompótom zmizol rýchlo. 
Po napustení vody v neďalekej reštaurácii sme sa vydali na miesto táborenia, na Čermák. Aby nám cesta ubehla rýchlejšie, spievali sme si po ceste. Po čase sme boli unavení už aj na spievanie, tak sme len kráčali a dúfali, že o chvíľu sme na mieste. Unavení sme napokon o siedmej dorazili na Čermák. Usadili sme sa pri ohnisku a začali sme variť večeru a chystať oheň. Keď sme sa najedli, niektorí šli spať a zvyšok si spieval pri ohni.
V stredu nás čakal už len malý kúsok cesty. Po výdatných raňajkách sme sa pobalili a vydali na Zochovu chatu. Opäť sme si spievali po ceste. Na Zochovej chate bolo veľa ľudí, ale my sme si aj tak našli tiché miesto na obed. 
Po obede nás čakala cesta autobusom do Bratislavy. Po hodinovej ceste sme konečne vystúpili na Mlynských nivách a presunuli sme sa MHDčkou do klubovne. V klubovni sme vyložili veci a slávnostne odzvonili koniec nášho puťáku.
Fotky z podujatia