Všetko začalo jedným mailom, či nejdeme na puťák. Povedala som si, že prečo nie, veď môže to byť sranda. Stretávali sme sa na vlakovej stanici o 7:30. Vonku bolo teplo, ale vo vlaku  zima. V Žiline  sme prestupovali  na autobus do Strečna. Keď sme vystúpili, tak sme sa rozhodli, že ešte pôjdeme na prehliadku hradu. Páčilo sa mi na konci  prehliadky malé predstavenie.

Po prehliadke sme sa vydali do kopcov smer Starý hrad. Pod hradom sme zbadali  skupinku, ktorá tam stála. Najprv sme nevedeli, čo sa stalo, až potom sme zistili, že jeden chalan preletel z bicykla. Bol to hrozivý pohľad, všade bola krv. Keď sme sa ubezpečili, že pomoc preňho za chvíľu dôjde, pokračovali sme v ceste na Starý hrad. Začal prvý stupák. Ale výhľad bol úžasný.

Ráno sme sa ako obvykle stretávali pri našej klubovni. Pokračovali sme cez Sad Janka Kráľa a po hrádzi až k Bergu. Hrádze sme sa držali až po rakúsku dedinku Wolfstahl, kde sme pokračovali po ceste a neskôr cez pole. Tam som na chvíľu zaostal kvôli problémom s reťazou. Z poľa sme vyšli priamo pri Hainburgu. Podarilo sa nám dostať aj na hrad týčiaci sa nad Hainburgom. Cestou odtiaľ sme v podzemných tuneloch hľadali dve čierne tabuľky podľa ktorých sme hľadali kešku. Našli sme ju dokonale ukrytú pod akýmsi pňom

Asi vám ani nemusím vysvetľovať o čom je tento deň. Priblížim vám však čo sme robili cez tento deň my.

Základom bolo dostaviť sa o 9:00 do klubovne, aby sa stihlo všetko pripraviť. Spravili sme stanoviská a čakali, čakali a čakali... Najväčšieho náporu sme sa dočkali okolo obeda. Každý záujemca, ktorý sa prišiel zapojiť dostal papierik a naň zbieral autogramy na rôznych stanoviskách. Keď ich mal dosť, za odmenu dostal čokoládu.

Našu cestu necestu sme začali zháňaním a obvolávaním členov, ktorí nemohli prísť a hľadali sme dôvody prečo. Isteže žiadna výhovorka nebola dosť dobrá, tak sme to vzdali a išli sme ďalej, aby sme si neskazili náladu.

Stretli sme sa o 9:00 pri klubovni. Najprv nás bolo málo, ale postupom času ľudia prichádzali. Napokon nás bolo 15. Vybrali sme sa na Kolibu. Po ceste sme si zahrali zoznamovačku.  Na kolibe sme sa pokúsili nájsť kešku. Keď sme prvú nenašli, skúsili sme druhú. Na tej sa tiež vyskytol problém. Tá keška sa má robiť za tmy. Rozhodli sme sa teda ísť na Železnú.

Minulú sobotu, na deň skautov, čiže 24.4.2010 sa nám naskytla možnosť pripraviť si malý prezentačný stánok na Hlavnom námestí pri príležitosti akcie „Bratislava pre všetkých“. Tak sme si povedali, že malá propagácia zboru neuškodí a chopili sa toho.

Zraz bol o 9:30 na Rudnayovom námestí. „ Celebrity“  sa nám predstavili a odišli. O 10:00 sme vyrazili my. Prvá úloha: nájsť úsmev Jima Carreyho nám trvala asi najdlhšie a máme na ňu najviac spomienok. Došli sme na Františkánske námestie a: hľadáme všade. Pozeráme po výkladoch, sochách, plagátoch...  Všimli sme si jedného chalana s mobilom na uchu, ktorý sa neustále potuloval po námestí už dlhšiu dobu.

Naše malé dobrodružstvo začalo 19.3. pred treťou po obede,  keď sme sa stretli na železničnej stanici Petržalka. Nad naše očakávanie sa tam zjavil aj Robo, no zdržal sa iba na chvíľu. Keďže vo vlaku skoro nik nebol, pohodlne sme sa usadili. No vlak nič. Až po niekoľkých minútach sa vlak pohol. Cesta bola tradičná, nič zaujímavého sa nestalo. Až kým sme neprišli do Leopoldova.

Stretli sme sa ráno o deviatej pred klubovňou. Odtiaľ sme išli na Šafárikovo námestie, kde nás čakala Lucia. Prišli sme do Rače a odtiaľ sme išli do lesa a mali sme tam rôzne súťaže a hry. Jedna z nich bola napríklad zoradenie sa na pníkoch.

Na tento skautský večierok sme sa ako každý rok tešili. Ľudia sem prišli v bujnej nálade a priniesli veľa občerstvenia a zábavných vecí. Po tomto menšom stretnutí sa to začalo. Pre začiatok sa Cebig rozhodol že urobí malú súťaž na hádanie činnosti (jeden ukazuje, ostatní hádajú). Potom nasledoval malý kvíz. Počas neho prišli dievčatá s tancovacími  podložkami, ku ktorým keď ste sa dostali, bola to veľká zábava ale na nešťastie to nebolo nijak ľahké.