Na úvod by bolo asi vhodné povedať pár slov k tomu, čo to ten Roverway vlastne je. Priznám sa, že ja som donedávna tiež ani netušila, že sa niečo takéto vôbec koná. Vedela som len o jamboree. Pojem jamboree je predsa len vo svete skautov známejší. Asi každý, kto sa skautingu už nejaký ten rok venuje, o ňom minimálne počul, ak tam rovno nebol. Nazýva sa tak veľké medzinárodné, celosvetové stretnutie skautov a skautiek. Roverway je v princípe to isté, ale zameriava sa len na roverov a rangers alebo ak chcete, skautov a skautky nad tých šestnásť do dvadsaťdva rokov, z celej Európy a koná sa vždy raz za tri roky.

Ráno sme sa stretli pri klubovni. Keď sme sa konečne vydali na cestu do lesa, tak som trocha pochyboval, že dojdeme do konca všetci. Keď sme sa dostali do lesa, tak sme išli Teovou skratkou. Vtedy som dúfal, že to nebude taká skratka ako niekedy Amigova, ktorá je niekedy dlhšia ako plánovaná trasa. Nakoniec sme sa dostali na prvý kopec. Zišli sme dole a Zajac zistil, že má viac otlakov než tipoval.

Keď sme dorazili na chatu, prvé čo nás napadlo bolo obsadenie si postele. Potom sa zahájila etapovka, ktorá začínala rozdelením na dva tímy. Prvý tím sa volal Víchrice a víťazný tím sa volal Práškovacie lietadlá. Keď sme sa rozdelili, začala hneď etapa, ktorej cieľom bolo postavenie snehových veží.