Zraz bol o 9:30 na Rudnayovom námestí. „ Celebrity“  sa nám predstavili a odišli. O 10:00 sme vyrazili my. Prvá úloha: nájsť úsmev Jima Carreyho nám trvala asi najdlhšie a máme na ňu najviac spomienok. Došli sme na Františkánske námestie a: hľadáme všade. Pozeráme po výkladoch, sochách, plagátoch...  Všimli sme si jedného chalana s mobilom na uchu, ktorý sa neustále potuloval po námestí už dlhšiu dobu.

Naše malé dobrodružstvo začalo 19.3. pred treťou po obede,  keď sme sa stretli na železničnej stanici Petržalka. Nad naše očakávanie sa tam zjavil aj Robo, no zdržal sa iba na chvíľu. Keďže vo vlaku skoro nik nebol, pohodlne sme sa usadili. No vlak nič. Až po niekoľkých minútach sa vlak pohol. Cesta bola tradičná, nič zaujímavého sa nestalo. Až kým sme neprišli do Leopoldova.

Ahojte,

počasie sa nám pomaly zlepšuje, takže začneme s víkendovkami na OK. Budeme radi, keď sa k nám pridáte. Budeme spolupracovať s občianskym združením Tematín, budú s nami chodiť na akcie, takže máte možnosť spoznať nových ľudí. Taktiež sa niečomu priučiť, no a keď nás bude viac, tak spravíme viac roboty.

Stretli sme sa ráno o deviatej pred klubovňou. Odtiaľ sme išli na Šafárikovo námestie, kde nás čakala Lucia. Prišli sme do Rače a odtiaľ sme išli do lesa a mali sme tam rôzne súťaže a hry. Jedna z nich bola napríklad zoradenie sa na pníkoch.

Na tento skautský večierok sme sa ako každý rok tešili. Ľudia sem prišli v bujnej nálade a priniesli veľa občerstvenia a zábavných vecí. Po tomto menšom stretnutí sa to začalo. Pre začiatok sa Cebig rozhodol že urobí malú súťaž na hádanie činnosti (jeden ukazuje, ostatní hádajú). Potom nasledoval malý kvíz. Počas neho prišli dievčatá s tancovacími  podložkami, ku ktorým keď ste sa dostali, bola to veľká zábava ale na nešťastie to nebolo nijak ľahké.

Aj tento rok sme sa rozhodli zúčastniť sa futbalového turnaja. Mali sme sa stretnúť o 9:15 pri klubovni, no realita bola iná. Posledný človek prišiel o 9:30. Keď sme už boli všetci, vybrali sme sa na zástavku. Išli sme 95 na Šafko a odtiaľ 50  do Ružinova. Tento rok sa nám prvý raz podarilo vystúpiť na tej správnej zástavke. Museli sme pridať do kroku, lebo chalani sa ponáhľali na ich prvý  zápas. Našťastie to stihli.

Naše dobrodružstvo sa začína v piatok (19.2.MMX) pár minút po štvrtej hodine. Všetci sme čakali na príchod autobusu. Všetci? Nie! Samozrejme že Teo a MartinK meškali. No nakoniec autobus stihli. Cesta do kuchyne netrvala nejako dlho, iba nás pekne naštvalo, že sme tam nenašli žiadneho pribináčika. Chatka nebola veľká, skôr útulná. Hneď ako sme dorazili, vybalili sme sa a začali sme variť guľáš. Počas toho sme sa hneď pustili do prace. Guľáš bol perfektný. Po robote a večeri sme zahrali Bang a šli sme spať.

Ako každý rok sme sa stretli na hlavnej vlakovej stanici odkiaľ sme vyrazili smerom Banská Štiavnica. Vo vlaku sme stretli ďalších skautov, ktorí sa tiež ako my chystali na Bielu Stuhu. Cesta bola zdĺhavá a únavná. Keď sme konečne došli do Štiavnice tak nás čakala menšia prechádzka do skautiaku, lenže sme nevedeli, že od stanice nás zoberie auto, ktoré nás zoberie hore takmer zadarmo. V skautiaku nás privítali známe tváre z Bratislavy, ktoré nás ale nechceli pustiť na izbu, pretože od nás chceli meno a podpis, na ktoré som sa takmer nezmohol, jak som mal zmrznuté ruky. Ako sme sa dostali do izieb a vybalili sme sa, hneď nás poslali do spoločenskej miestnosti, kde sa konalo predstavenie spojené so zoznamovaním sa v jednotlivých skupinách, v ktorých sme boli zadelení.  Keď sme sa spoznali, mali sme za úlohu ísť von, kde sme mali splniť jednotlivé úlohy. Z týchto úloh bolo najsrandovnejšie, ako sme mali robiť trpaslíkov pre snehulienku. Keď sme sa vrátili do skautiaku, išli sme okamžite spať, pretože som bol po celom dni unavený.

Tento mesiac bol počet získaných bodov, aj tých najaktívnejších členov relatívne nízky, ale ani to niektorým nezabránilo dostať sa až tesne ku stovke. Prekročiť sa ju však podarilo iba jednému a to „nečakane“ Ponnymu od Medveďov. Lenže paradoxne, tak ako aj minulý mesiac, v tabuľke celkového hodnotenia družín nezvíťazili Medvede, ale Dikobrazi, ktorých najvyššie umiestneným členom, na druhej priečke, sa stal Cebig. O tretie miesto sa tentokrát podelili Johny a Ivan. Za Plamienky výborne zabodovala Gepa, ako jeden z organizátorov Bielej Stuhy a vyslúžila si tým krásne šieste miesto.

Nezostáva už nič iné, len sa tešiť, ako to dopadne vo februári. Držať palce „tým hore“, nech zotrvajú a trochu nakopnúť „tých dole“, nech stúpajú ;)